Slovník

A

Akútny: Náhly začiatok príznakov/ochorenia.

Alkylačná látka: Chemoterapeutická látka (cytostatikum), ako je napr. melfalan alebo cyklofosfamid. Alkylácia je spôsob akým tieto látky zmenia DNA nádorových (myelómových) buniek a zastavia tak ich delenie.

Alogénny: pozri. transplantácia

Amyloidóza: Stav, pri ktorom sa myelómové ľahké reťazce (Bence Jonesova bielkovina) ukladajú v tkanivách a orgánoch tela. Tento stav sa objavuje bežnejšie pri lambda než pri kappa Bence Jonesovy bielkoviny. U chorých s amyloidózou sa táto bielkovina viaže na niektoré tkanivá a orgány ako je srdce, nervy a obličky ešte skôr ako sú vylučované obličkami z tela von.

Analgetiká: Lieky, ktoré zmierňujú bolesť. Aspirín a Paralen majú mierne analgetické účinky.

Analóg: Chemická zlúčenina, ktorá je svojou štruktúrou a účinkami podobná inej zlúčenine, ale nepatrne sa od nej líši svojím zložením.

Anémia (chudokrvnosť): Znížený počet červených krviniek, väčšinou je hladina hemoglobínu (červeného krvného farbiva) nižšia ako 100 g/l, pričom 130-140 g/l je norma. Myelóm blokuje tvorbu červených krviniek v kostnej dreni. Môže tak spôsobovať pocity nedostatočného dychu, slabosť a únavu, ako prejavy anémie.

Anestézia: Strata citlivosti (vnímania) určitej časti tela alebo vedomia. Lokálna (miestna) anestézia spôsobuje stratu cítenia určitej časti tela. Celkovú anestéziou je navodený umelý spánok.

Angiogenéza: Vznik, novotvorba ciev, ktorá obvykle doprevádza rast nádorového tkaniva (vrátane myelómu).

Antibiotiká: Lieky užívané k liečbe infekcií.

Antiemetiká: Lieky pomocou ktorých sa predchádzajúca nevoľnosti a zvracaniu alebo tlmia nevoľnosť a zvracanie (napr. sa podávajú preventívne pred chemoterapiou).

Antigén: Akákoľvek cudzia látka (baktérie, vírusy, toxíny), ktorej prítomnosť v tele spôsobí, že imunitný systém tela tvorí proti nej protilátky.

Antimykotiká: Lieky používané k liečbe hubových (plesňových, kvasinkových) infekcií (mykóz).

Antineoplastická (protinádorová) látka: Látky, ktoré zabraňujú, ničia alebo blokujú rast a rozširovanie nádorových buniek.

Apoptóza: Normálny bunkový proces vedúci k zániku bunky, ktorý je geneticky naprogramovaný.

Aspirace: Postup, pri ktorom je odsávaná tekutina alebo tkanivo alebo oboje z určitej oblasti alebo orgánov tela.

Aspirace kostnej drene: Odber vzorky tekutiny a buniek kostnej drene pomocou špeciálnej ihly k mikroskopickému vyšetreniu.

Asymptomatický myelóm: Myelóm bez prejavov ochorenia. Tiež sa nazýva indolentný či tlejúci myelóm.

Axiálna (osová) kostra: Lebka, chrbtica a panva.

B

B bunky: Biele krvinky vyvíjajúce sa z plazmatických buniek v kostnej dreni, sú zdrojom protilátok. Sú tiež známe ako B lymfocyty.

Bazofil: Druh bielych krviniek. Basofily patria do skupiny granulocytov (obsahujú zrnká).

Bence Jonesova (BJ) bielkovina: Myelómová bielkovina objavujúca sa v moči. Množstvo BJ bielkoviny sa udáva v gramoch za 24 hodín. Bežne môže byť v moči prítomné malé množstvo bielkoviny (< 0,15 g/24 h), ale ide hlavne o albumín. Prítomnosť BJ bielkoviny je patologická.

Benígne: Nerakovinné, nenarušuje okolité tkanivo alebo sa nerozširuje do ďalších častí tela. MGUS je benígne ochorenie.

Beta 2 mikroglobulín (b2M): Malé množstvo bielkoviny nachádzajúce sa v krvi. Vysoké hladiny sa objavujú u pacientov s aktívnym myelómom. Pacienti s myelómom v počiatočnej fáze ochorenia alebo s neaktívnym ochorením mávajú nízke alebo normálne hladiny. V priemere 10% pacientov s myelómom nemajú b2M v krvi zvýšený. U týchto pacientov sa nemôže aktivita ochorenia sledovať podľa tohto parametra. V dobe relapsu sa môže hladina b2M zvýšiť ešte skôr ako hladina bielkoviny. Preto je asi v 90% b2M veľmi užitočným faktorom k určeniu aktivity ochorenia.

Biele krvinky (leukocyty, WBC): Všeobecné označenie pre rôzne bunky, ktoré sú v tele schopné bojovať s choroboplodnými zárodkami, infekciami či alergiami. Tieto bunky sa vyvíjajú v kostnej dreni a uzlinách a sú krvou prenášané do celého tela. Biele krvinky delíme na: neutrofily, lymfocyty, monocyty, bazofily a eozinofily.

Biopsia kostnej drene: Odber vzorky tkaniva z kosti pomocou špeciálnej ihly. V odobratých vzorkách je kontrolované, či nie sú prítomné nádorové bunky. V prípade že sú tieto bunky nájdené, patológ posúdi, ako veľmi je kostná dreň zasiahnutá. Biopsia kostnej drene sa obvykle robí zároveň s aspirací.

Biopsia: Odber malého množstva tkaniva k mikroskopickému hodnoteniu, umožňuje stanoviť presnú diagnózu a rozsah ochorenia.

Bisfosfonáty: Druh liekov, ktoré sa viažu na povrch kosti, kde sa vstrebávajú a chránia tak kosť pred odbúravaním.

Bunková diferenciácia: Proces, pri ktorom mladé, nezrelé (nešpecifické) bunky získavajú zvláštne vlastnosti a dosahujú zrelé (špecifické) formy a funkcie.

Bunková proliferácia: Nárast bunkovej masy dôsledkom rastu a delenia buniek.

Bunka: Základná stavebná jednotka živého organizmu.

C

CT (computer tomography): Vyšetrovacia metóda, ktorá využíva počítačom riadený röntgen k vytvoreniu trojrozmerného obrazu orgánov a štruktúry tela, k odhaleniu malých tkanivových poškodení.

Cysta: Nahromadenie tekutiny alebo polotuhých látok vo vačku (ohraničená dutinka).

Cytokín: Látka produkovaná bunkami imunitného systému, ktoré stimulujú rast a aktivitu určitých typov buniek.

Červené krvinky (erytrocyty, RBC): Krvné bunky obsahujúce hemoglobín (červené krvné farbivo) a prenášajúce kyslík do celého tela a oxid uhličitý z tela von. Tvorba červených krviniek je podporovaná hormónom produkovaným obličkami - erytropoetínom. Pacienti s myelómom, ktorí majú poškodené obličky majú nedostatok tohto hormónu a môžu byť anemickí (chudokrvní). Môže byť podávaný umelo vyrobený erytropoetín. Ďalšou možnosťou, ako doplniť červené krvinky je podávanie transfúzie, zvlášť v prípade naliehavej potreby. Umelo vyrobený erytropoetín je často podávaný profylakticky (ochranný účinok) pred chemoterapiou alebo ako podporná liečba po podanej chemoterapii (k liečbe už vzniknutej anémie).

D

Darca kostnej drene: Osoba, ktorá daruje zdravú kostnú dreň pacientovi, ktorý prešiel vysokodávkovou protinádorovou liečbou. Pacientovi sa zdravá kostná dreň dáva v procese nazývanom transplantácia kostnej drene.

Denzitometria: Metóda na meranie kostnej hustoty (denzity).

Dexametazón: Kortikoid (hormonálna látka), ktorá sa podáva spoločne s chemoterapiou, alebo aj samostatne.

Diagnostika: Proces, pri ktorom sa rozpozná ochorenie podľa rôznych prejavov a príznakov.

Dialýza: V prípade, že obličky nie sú schopné filtrovať krv, je tento proces nahradený dialyzačným prístrojom.

DNA: Deoxyribonukleová kyselina - dedičná látka, veľká molekula, ktorá prenáša genetické informácie potrebné pre bunky k ich zdvojovaniu a tvorbe bielkovín.

Doba do progresie alebo relapsu ochorenia: Doba, po ktorú nemá pacient žiadne známky ochorenia (i laboratórne). Zlepšujúce sa prežitie pri pacientoch s myelómom môže byť priamo prisudzované podávanej liečbe. Pri pacientoch s myelómom tento termín označuje obdobie, kedy je pacient v kompletnej remisii oproti tým, pri ktorých sa objavila progresia alebo relaps ochorenia.

E

Edém: Opuch, abnormálne nahromadenie tekutiny v určitej časti tela.

Elektroforéza: Laboratórny test, pri ktorom sú molekuly séra separované (triedené) podľa ich veľkosti a elektrického náboja. Pri pacientoch s myelómom elektroforéza umožňuje zmerať množstvo paraproteínu v krvi. Elektroforéza sa používa ako pri stanovení diagnózy, tak aj pri monitorovaní (kontrole) ochorenia.

Enzým: Látka, ktorá ovplyvňuje biochemické deje v organizme.

Erytrocyty (RBC): Červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík po celom tele a odvádzajú oxid uhličitý z buniek.

Erytropoetín: Hormón produkovaný obličkami. Pacienti s myelómom, ktorí majú poškodené obličky majú nedostatok tohto hormónu a môžu tak byť anemickí (mať nedostatok červených krviniek). Preto môže byť účinné aplikovať synteticky vyrábaný erytropoetín. Krvná transfúzia je ďalšia možnosť, zvlášť v prípade okamžitej potreby erytropoetínu. Umelo vyrobený erytropoetín je možné použiť profylakticky (ochranný účinok) pred chemoterapiou a ako podpornú liečbu po chemoterapii.

F

Freelite (čítaj frílajt) test: Vysoko citlivý krvný test, ktorý umožňuje zmerať voľné kappa a lambda ľahké reťazce, potrebné k stanoveniu diagnózy alebo k sledovaniu ochorenia, najmä pri myelóme s Bence Jonesovou bielkovinou, pri nesekrečnom myelóme a pri amyloidóze.

G

Gén: Špecifický úsek DNA alebo RNA. Je to základná jednotka dedičnej informácie uložená na chromozómoch vo všetkých bunkách tela. V prípade, že určitý gén chýba alebo je poškodený, zvyšuje sa riziko vzniku nádoru a iných ochorení.

Génová terapia: Liečba, ktorá môže meniť gény, ktoré môžu stimulovať imunitný systém. V štúdiách s genetickou terapiou nádorových ochorení sa skúšajú zlepšiť prirodzené schopnosti organizmu bojovať s ochorením a ovplyvniť nádorové bunky, aby boli citlivejšie k inému druhu liečby. Liečba je založená na nahradení poškodených alebo chýbajúcich génov ich zdravými kópiami.

Genetický: Zdedený, týka sa prenášania informácií z rodičov na deti pomocou DNA v génoch.

Granulocyty: Druh bielych krviniek, ktoré majú schopnosť ničiť baktérie. Radia sa k nim neutrofily, eozinofily a bazofily.

H

Hematogénny: Vznikajúci z krvi alebo šírený krvným riečiskom.

Hematokrit (Hct): Percento červených krviniek v krvi. Nízky hematokrit znamená chudokrvnosť.

Hematológ: Lekár, ktorý sa špecializuje na ochorenia krvi a kostnej drene.

Herpes simplex: Veľmi rozšírený vírus, spôsobuje bolestivé miesta najčastejšie okolo úst, všeobecne nazývané opary.

Herpes zoster: Vírus, ktorý napáda určité nervy a spôsobuje pupáky, opuchy a bolesti, tento stav sa nazýva pásový opar.

HLA test: Krvná skúška používaná k určeniu vhodnosti (zhody) krvi alebo kostnej drene darcu s príjemcom transfúzie alebo drene pri transplantácii.

Hormóny: Chemické látky produkované rôznymi žľazami v tele, ktoré ovplyvňujú aktivitu určitých buniek alebo orgánov.

Hyperkalcémia: Vyššia hladina kalcia v krvi. Tento stav môže spôsobiť rôzne príznaky, zahrnujúce stratu chuti k jedlu, nevoľnosť, smäd, únavu, svalovú slabosť, nepokoj a zmätenosť. Vyskytuje sa často u pacientov s myelómom a je spôsobená vyplavovaním kalcia do krvi z poškodených kostí. Často je spojená sa zníženou funkciou obličiek, pretože kalcium môže byť toxické (jedovaté) pre obličky. Z tohto dôvodu je hyperkalcémia obvykle liečená vnútrožilovým podaním tekutín v kombinácii s liekmi, ktoré bránia narušovaniu kosti (bisfosfonátmi) a spoločne s liečbou pre myelóm.

CH

Chemoterapia: Liečba nádorového ochorenia.

Adjuvantná chemoterapia: Liečba podávaná naviac k prvej línii liečby, aby zvýšila účinnosť liečby, obvykle po chirurgickom odstránení čo najväčšieho množstva nádorovej masy.
Kombinovaná chemoterapia: Užitie viac než jedného lieku v chemoterapeutickom režime.

Chromozóm: Reťazec tvorený DNA a bielkovinou v jadre bunky. Chromozóm je nositeľom génov a funkcií potrebných pre prenos genetických informácií. Ľudská bunka bežne obsahuje 46 chromozómov.

Chronický: Pretrvávajúci dlhý časový interval; dlhodobý.

I

IgG, IgA

IgD, IgE: Dva typy myelómu, ktoré sa objavujú menej často.

Implantabilný podkožný port: Katéter (cievka) spojená s terčíkom o veľkosti asi 1cm, ktorý je chirurgicky implantovaný (umiestnený) tesne pod kožu v oblasti hrudníka alebo brucha. Katéter je zavedený do veľkej žily alebo tepny. Tekutiny, lieky alebo krvné prípravky môžu byť cez neho jednoducho aplikované a krv môže byť odoberaná pomocou ihly zapichnutej do terča.

Imunitný systém: Skupina orgánov a buniek, ktoré produkujú protilátky chrániace organizmus pred cudzími látkami ako sú baktérie, vírusy, toxíny a nádorové bunky.

Imunodeficit: Znížená schopnosť organizmu bojovať proti infekčnému alebo nádorovému ochoreniu.

Imunofixácia

Imunoglobulín (Ig): Bielkovina produkovaná plazmatickými bunkami, je nevyhnutnou súčasťou imunitného systému. Imunoglobulíny napádajú cudzorodé látky (antigény) a napomáhajú ich zničiť. Imunoglobulíny rozdeľujeme na typy: IgA, IgG, IgM, IgD a IgE.

Imunomodulačné lieky (IMiD): Lieky ovplyvňujúce imunitnú reakciu proti nádorovým bunkám (napr. pri myelóme).

Imunosupresia: Oslabenie imunitného systému, ktoré spôsobuje nižšiu schopnosť bojovať s infekčným alebo nádorovým ochorením. Imunosupresia môže byť vyvolaná zámerne, ako napr. pri transplantácii kostnej drene, kedy zamedzuje odmietnutiu darcovského tkaniva (kostnej drene) alebo neplánovaná, ako napr. reakcia organizmu na podávanú protinádorovú liečbu.

Imunoterapia: Liečba stimulujúca či naopak potlačujúca prirodzenú obranu organizmu, napr. proti nádorovému ochoreniu. Niekedy sa tiež nazýva biologická liečba.

Incidencia: Počet novo diagnostikovaných ochorení za 1 rok.

Indukčná liečba: Počiatočná liečba s cieľom dosiahnuť remisiu (potlačenie) ochorenia u novo diagnostikovaných pacientov.

Informovaný súhlas: Nevyhnutný súhrn informácií, ktoré dáva lekár pacientovi o navrhovanom spôsobe liečby, aby sa pacient mohol rozhodnúť či podstúpi alebo nepodstúpi navrhovaný postup. Lekár by mal vysvetliť všetky procedúry, objasniť riziká a výhody, i iné možnosti liečby.

Infúzia: Podanie tekutín alebo liečivých roztokov vnútrožilovo.

Infúzna pumpa: Zariadenie, ktoré umožňuje vnútrožilovo podávať presné množstvo tekutín alebo liečivého roztoku za presne stanovenú dobu.

Inhibítor: Látka schopná tlmiť určitý dej.

Inhibítor proteazomu: Akýkoľvek liek (látka) brzdiaca normálnu funkciu proteazómu (komplex bunkových enzýmov).

Inhibítory (blokátory) angiogenézy: Zlúčeniny, ktoré sa snažia prerušiť zásobovanie nádoru krvou.

Injekcia

Interferón: Hormón (cytokín) prirodzene produkovaný ľudským organizmom v prípade infekcie alebo ochorenia podporuje funkciu imunitného systému v boji s ochorením. Interferón môže byť umelo vyrobený a používaný ako forma imunoterapie, predovšetkým v udržovacej fáze ochorenia k potlačeniu rastu myelómových buniek a tým môže napomáhať oddialeniu relapsu (znovuobjaveniu) ochorenia.

Interleukín

K

Kalcitonín: Hormón, produkovaný štítnou žlazou, ktorý bráni kostnej resorpcii (odbúravaniu).

Kalcitriol: Aktivovaná forma vitamínu D podávaná osobám, ktoré potrebujú zvláštne dávky vitamínu D. Ten zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve.

Karcinogén: Látky, ktoré vyvolávajú alebo podporujú rast nádorových buniek.

Katéter: Cievka, ktorá sa zavádza do žilového systému, aby umožnila vnútrožilové podanie liekov alebo výživy. Centrálny venózny katéter je špeciálna hadička, ktorá je menším chirurgickým zákrokom zavedená do veľkej žily blízko srdca, najčastejšie v oblasti hrudníka (v. subclavia) alebo triesla (v. femoralis). Katéter umožňuje podávanie liekov, tekutín alebo krvných derivátov a tiež odber krvných vzoriek.

Klinický: Zahrňuje priame sledovanie (účasť) pacienta.

Klinická štúdia (klinické hodnotenie): Výskumná štúdia skúšajúca novú liečbu, ktorá zahrňuje podávanie lieku pacientom. Každá štúdia je zameraná na hľadanie nového spôsobu predchádzania, odhalenia, diagnostikovania alebo liečby nádorových ochorení a snaží sa zodpovedať rôzne vedecké otázky, ktoré sú s touto problematikou spojené.

Kmeňové (krvotvorné) bunky: Nezrelé (nevyvinuté) bunky, z ktorých sa vyvíjajú všetky krvné bunky - červené a biele krvinky, krvné doštičky. Kmeňové bunky sa bežne nachádzajú v kostnej dreni a môžu byť "zbierané" pre transplantáciu z kostnej drene, ale i z periférnej krvi.

Krvné bunky: Drobné častice produkované kostnou dreňou, skladajú sa z červených a bielych krviniek a krvných doštičiek.

Krvné doštičky (trombocyty, PLT): Jedna z troch hlavných krvných zložiek (okrem červených a bielych krviniek). Trombocyty upchávajú poškodenú žilnú stenu a podporujú zrážanie krvi, hrajú tak hlavnú rolu v obrane proti krvácaniu.

Krvný obraz: Laboratórne vyšetrenie určujúce počet červených a bielych krviniek a krvných doštičiek vo vzorke krvi.

Konsolidačná liečba: Fáza liečby, ktorá sa podává pre zlepšenie dosiahnutej liečebnej odpovede pri vstupnej (iniciálnej) liečbe. Väčšinou zahrňuje buď väčšie dávkovanie alebo lieky, ktoré eště neboli u pacienta použité.

Kostná dreň: Mäkké, hubovité tkanivo vnútri kostí, ktoré vytvára červené a biele krvinky a krvné doštičky.

Kostná prestavba: Prepojenie medzi osteoklastmi (bunkami, ktoré vstrebávajú alebo ničia kosti) a osteoblastmi (bunkami, ktoré tvoria nový základ kosti) slúžiace k udržaniu vyrovnaného stavu medzi tvorbou a odbúravaním kosti.

Kreatinín: Chemická zlúčenina normálne vylučovaná obličkami. V prípade, že sú obličky poškodené, hladina kreatinínu sa v krvi zvyšuje. Meraním hladiny kreatinínu sa teda kontroluje funkcia obličiek.

Kyfoplatika: Aplikácia tekutého cementu do poškodených častí kosti. Táto procedúra môže viesť k úľave od akútnej bolesti a zlepšiť štruktúru zrúteného stavca.

L

LD (LDH): Laktát dehydrogenáza - enzým, ktorý môže byť nápomocný pri sledování aktivity myelómu.

Lieková rezistencia: Schopnosť buniek odolávať účinkom určitých liekov.

Leukocyty (WBC): Biele krvinky pomáhajúce ľudskému organizmu bojovať predovšetkým s infekčnými chorobami.

Leukopénia: Nízky počet bielych krviniek.

Lézia: Oblasť (ložisko) abnormálne zmeneného tkaniva.

Lytické lézie (osteolytické ložiská): Poškodená časť kosti, ktorá sa na RTG zobrazuje ako tmavý bod, ak chýba väčšia časť zdravého kostného tkaniva. Tieto ložiská vyzerajú ako diery v kostiach a zoslabujú pevnosť kosti.

M

Magnetická rezonancia: Vyšetrenie, ktoré využíva magnetické pole a poskytuje dvoj alebo trojrozmerné zobrazenie orgánov alebo štruktúry v tele. Ukazuje vysoko kvalitný obraz mäkkých tkanív, zvlášť v oblasti chrbtice, ale je menej presné v prípade kostných lézií (lytických ložísk).

Malígny: Zhubný, schopný napádať okolité tkanivo a rozširovať sa do ostatných častí tela.

Maximálna tolerovaná dávka: Najvyššia dávka lieku, ktorú môže väčšina ľudí zniesť.

Melanóm: Zhubný nádor z pigmentových buniek. Býva väčšinou na koži, ale môže byť aj na slizniciach či v oku.

Metastáza: Dcérske ložisko. Šíri sa z jednej časti tela na inú. Keď nádor metastazuje a vytvára nové ložisko, bunky v metastáze sú rovnaké ako bunky prvotného nádoru.

MGUS (Monoclonal Gammopathy of Undetermined Significance): Monoklonálna gamapatia, nezhubná forma, pri ktorej je prítomný paraproteín (patologická bielkovina), ale nie je prítomné závažné orgánové postihnutie a nevyžaduje liečbu. (Môže časom prejsť do myelómu - je nutné ju pravidelne kontrolovať.)

Močovina (urea) v sére: Jej hladina je meraná v krvi. Týmto laboratórnym testom sa zisťuje, ako dobre fungujú obličky, pretože močovina je z krvi odstraňovaná práve obličkami. Ochorenia, ako je myelóm, ktorý ohrozuje funkciu obličiek, často vedú k zvýšenej hladine močoviny v krvi.

Modifikátory biologickej odpovede: Látky, ktoré aktivujú odpoveď organizmu na infekčné a nádorové ochorenie. Telo bežne produkuje malé množstvo týchto látok. Umelo vyrobené modifikátory biologickej odpovede je možné používať v protinádorovej liečbe.

Molekula: Najmenšia častica látky, ktorá môže existovať samostatne a zachováva si všetky chemické vlastnosti a je zložená z jedného alebo viacerých atómov.

Monocyty: Druh bielych krviniek.

Monoklonálne protilátky: Sú buď vytvorené imunitným systémom organizmu alebo sú umelo vyrobené. Tie sa spájajú so špecifickou bunkou (napr. nádorovou) a využívajú sa k diagnostickým alebo liečebným účelom. Môžu byť použité samostatne alebo ako prenášači liekov, toxínov alebo rádioaktívnych látok do nádorových buniek.

Monoklonálny: Myelóm vzniká z malígnych plazmatických buniek pochádzajúcich z jedného klonu. Produkovaná myelómová bielkovina je tiež monoklonálna. Výhodou monoklonálnej bielkoviny je, že je ľahko rozpoznateľná pri vyšetrení nazývanom elektroforéza.

Multi lieková rezistencia: Odolnosť voči štandartnej liečbe, typicky spojená s rezistenciou na adriamycin a vincristin (protinádorové lieky). Rezistencia je spôsobená nahromadením p-glykoproteínu na vnútorných membránach myelómových buniek. Dôsledkom toho je, že liek je z myelómovej bunky vylúčený, a teda nedochádza k jeho hromadeniu v bunke. Preto nie je táto bunka liekom usmrtená.

Myelodysplastický syndróm: Stav, pri ktorom kostná dreň nefunguje správne a nevytvára dostatok normálnych krviniek. Toto ochorenie môže prejsť do akútnej leukémie.

Myeloidný: Týkajúci sa kostnej drene, zvlášť myelocytov (druh bielych krviniek). Niekedy je používaný pojem myelogénny.

Myelosupresia: Znížená tvorba červených krviniek, krvných doštičiek a niektorých typov bielych krviniek v kostnej dreni.

N

Nábor pacientov: Proces zaraďovania pacientov do klinickej výskumnej štúdie.

Neoplazma: Novotvar; tumor; nádor, môže byť benígny (nezhubný) alebo malígny (zhubný).

Neoplazia: Abnormálny rast buniek, novotvorba tkaniva.

Neutrofily: Druh bielych krviniek, ktoré sú nevyhnutné v boji s bakteriálnou infekciou.

Neutropénia: Nízka hladina neutrofilov (druh bielych krviniek). Protinádorová chemoterapia môže spôsobovať neutropéniu. Na rozdiel od lymfocytov, ktoré sú dôležitejšie pri protivírovej obrane a ktoré nie sú na protinádorovú liečbu tak citlivé. Neutropénii môžeme predchádzať alebo ju zmierniť podaním tzv. rastových faktorov (G-CSF), napr. prípravok Neupogen.

O

Onkogén: Časť bunky, ktorá riadi jej rast a jej porucha môže zvýšiť alebo dovoliť nekontrolovaný rast nádorových buniek. Poškodenie môže byť spôsobené vystavením karcinogénnym podmienkam alebo dedične. Je to gén, ktorý je schopný zapríčiniť zmenu zdravej bunky na nádorovú.

Onkológ: Lekár, ktorý sa špecializuje na liečbu nádorových ochorení.

Osteoblast: Aktívna kostná bunka tvoriaca osteoid, ktorý je mineralizovaný kalciom a formuje novú kostnú hmotu.

Osteoid: Nemineralizovaná kostná hmota. Po mineralizácii kalciom tvorí novú tvrdú kostnú hmotu.

Osteokalcín: Bielkovina tvorená a vylučovaná osteoblasty v dobe tvorby osteoidov, je teda ukazovateľom kostnej novotvorby. Jeho nízka hladina môže svedčiť o aktívnom myelóme. Zvýšená hladina môže svedčiť o stabilnejšom ochorení (myelóme).

Osteoklast: Bunka kostnej drene nachádzajúca sa v spojení medzi kostnou dreňou a kosťou. Jej funkcia je resorpcia (odbúravanie) kostnej hmoty. U zdravého jedinca je činnosť osteoklastov v rovnováhe s činnosťou osteoblastov, ktoré tvoria novú kosť. Pri myelóme je aktivita osteoblastov blokovaná. Kombinácia zvýšenej kostnej resorpcie a zníženej tvorby nových kostí má za následok vznik osteolytických ložísk.

Osteoporóza: Časté ochorenie charakterizované úbytkom kostnej hmoty (hustoty), väčšinou spájané s vyšším vekom. Difúzne postihnutie kostí myelómom sa na RTG snímke a pri meraní kostnej denzity môže javiť ako osteoporóza.

P

Paliatívna liečba: Liečba zameraná na zvýšenie kvality života odstránením bolesti a ostatných nepríjemných príznakov ochorenia, ale nekladie si za cieľ ochorenie vyliečiť.

Paraproteín (M proteín): Protilátky alebo časť protilátok nachádzajúcich sa v nezvyčajne veľkom množstve v krvi alebo moči u pacientov s myelómom či MGUS. Obsahuje kappa a lambda ľahké reťazce. Je tiež nazývaný monoklonálna alebo myelómová bielkovina.

Patologická fraktúra: Zlomenina kosti, ktorá je spôsobená nádorom alebo osteoporózou. Často sa objavuje zlomenina myelómom oslabených kostí, ktoré nevydržia bežnú záťaž.

Patológie: Náuka o ochoreniach, študuje ich príčiny pomocou vyšetrovania tkanív a telových tekutín pod mikroskopom. Lekár, ktorý sa špecializuje na tento obor sa nazýva patológ.

Peritoneálny port: Katéter (cievka) spojená s terčíkom o veľkosti 1 cm, ktorý je chirurgicky implantovaný (umiestnený) do brucha. Katéter sa používa k aplikácii chemoterapie, či inej liečby do peritoneálnej (brušnej) dutiny.

PET (pozitrónová emisná tomografia): Vyšetrenie umožňujúce získať podrobné informácie o metabolizme jednotlivých orgánov, prietoku krvi a pod. Výsledok ukazuje rozdiel medzi zdravo a abnormálne fungujúcim tkanivom.

Placebo: Neúčinná látka používaná v klinických štúdiách k porovnaniu s experimentálnou (novo skúšanou) liečbou.

Plazma: Nažltlá tekutina, ktorá je, spolu s krvinkami v nej obsiahnutými, základom krvi.

Plazmaferéza: Liečebný postup, pri ktorom sa z krvi odstraňujú určité bielkoviny. Plazmaferéza môže byť použitá k odstráneniu nadbytku paraproteínu z krvi u pacientov s myelómom.

Plazmatické bunky (plazmocyty): Špeciálne biele krvinky produkujúce protilátky (imunoglobulíny) potrebné k boji s infekciou. Pri myelóme malígne plazmatické bunky vytvárajú veľké množstvo nefunkčných protilátok. Nefunkčné (abnormálne) protilátky nazývame monoklonálny proteín (bielkovina). Plazmatické bunky tiež vytvárajú ďalšie látky, ktoré môžu spôsobovať poškodenie orgánov a tkanív (napr. anémiu, poškodení obličiek a nervov).

Plazmocytóm: Súbor plazmatických buniek vyskytujúci sa skôr ako ložisko nádoru než rozptýlene v kostnej dreni, mäkkých tkanivách alebo v kostiach.

Podporná starostlivosť (liečba): Liečba podávaná, aby sa predchádzali, ovplyvnili alebo odstraňovali komplikácie a nežiadúce účinky liekov a aby sa zlepšila kvalita života pacientov.

Prekanceróza: Predrakovinový stav. Telesná zmena alebo ochorenie, z ktorého sa môže vyvinúť rakovina.

Prognóza: Predpoveď priebehu a zakončenia ochorenia, šanca na vyliečenie, predpokladaná dĺžka života.

Progresívne ochorenie: Zhoršujúce sa ochorenie, doložené vykonanými vyšetreniami.

Proteazom: Skupina (komplex) enzýmov, ktoré ničia poškodené nepotrebné a neporušené bielkoviny, ktoré sú príčinou defektnej štruktúry buniek. Tento zvrat alebo "obmena" bielkovín je významná pre udržovanie rovnováhy v bunkách a pomáha usmerňovať dôležité funkcie, vrátane bunkového rastu.

Protilátka: Bielkovina tvorená určitým typom bielych krviniek (B-lymfocyty) bojujúca s antigénmi ako sú baktérie, vírusy, toxíny alebo nádory. Každá protilátka sa môže viazať len na určitý antigén. Účelom tejto väzby je antigén zničiť. Protilátky môžu účinkovať rôznymi spôsobmi, ktoré závisia od druhu antigénu. Niektoré protilátky oslabujú antigény priamo, iné robia antigény viac náchylné k zničeniu bielymi krvinkami.

Protokol: Podrobný plán liečby zahrňujúci dávkovanie a rozpis všetkých podávaných liekov.

R

Rádiológ: Lekár, ktorý sa špecializuje na tvorbu a popis zobrazených oblastí tela. Zobrazovanie je uskutočňované pomocou röntgenových lúčov, zvukových vĺn, magnetického poľa alebo iného typu energie.

Rádioterapia (ožarovanie, aktinoterapia): Liečba pomocou röntgenového alebo ionizujúceho žiarenia (gama, beta), ktoré má schopnosť poškodzovať alebo priamo ničiť nádorové bunky. Ožarovanie môže prebiehať z diaľky (vonkajšie) alebo miestne, kedy sa žiariče vkladajú do telesných dutín (priamo k nádoru).

Rakovina: Označuje ochorenie, pri ktorom sa nádorové bunky delia bez akejkoľvek kontroly. Nádorové bunky poškodzujú okolité tkanivo a rozširujú sa krvným a lymfatickým systémom do ďalších častí tela.

Reakcie šlepu proti hostiteľovi (GVHD): Reakcia darcovskej kostnej drene proti vlastnému tkanivu pacienta.

Refrakterný: Ochorenie, ktoré nereaguje na podávanú (štandardnú) liečbu.

Regresia: Ústup ochorenia, zmenšenie nádoru.

Rekurencia: Návrat, opätovné objavenie sa ochorenia po období remisie.

Remisia alebo liečebná odpoveď: Úplné alebo čiastočné vymiznutie laboratórnych známok a klinických príznakov ochorenia.

RTG : Prenikavé elektromagnetické žiarenie využívané v malých dávkach k diagnostickým účelom.

S

Scintigrafia kostí: Technika umožňujúca vytvoriť obraz kostí na obrazovke počítača k určeniu oblasti zranenia, ochorenia alebo hojenia. Malé množstvo rádioaktívnej látky je podané do žily a pohybuje sa cievnym riečiskom. Zhromažďuje sa v kostiach, zvlášť v poškodených častiach kostí a je detekované prehliadačom.

Snímkovanie skeletu: Röntgenové vyšetrenie lebky, chrbtice, rebier, panvy a dlhých kostí odhaľujúce osteolytické ložiská, osteoporózu či iné zmeny kostí.

Stabilné ochorenie: Stav kedy aktivita ochorenia po liečbe poklesne, ale menej ako o 50% (u pacientov s myelómom hodnotené podľa hodnoty paraproteínu). Tento stav vyjadruje nezhoršujúce sa stabilizované ochorenie.

Štádium: Stupeň rozšírenia nádoru v tele.

Staging: Súbor vyšetrení, pomocou ktorých sa zisťuje rozsah ochorenia (nádoru) v tele.

Steroid: Typ hormónu. Steroidy sú často podávané pacientom spoločne s jedným alebo viacerými protinádorovými liekmi a zdá sa, že účinne potláčajú pôsobenie ochorenia na ľudský organizmus.

Systémová liečba: Liečba používajúca látky, ktoré sa krvnou cestou dostávajú do celého organizmu a môžu tak pôsobiť na nádorové bunky kdekoľvek v tele.

T

TNF (Tumor necrosis factor): Biologická látka, ktorá môže zlepšiť prirodzenú odpoveď organizmu na ochorenie.

Toxíny: Jedovaté látky produkované určitými živočíchmi, rastlinami alebo baktériami alebo umelo vytvorené chemické látky.

Transfúzia: Podanie plnej krvi alebo iných krvných prípravkov.

Transplantácia: Kmeňové bunky alebo kostná dreň sú použité k obnove krvotvorby po vysokodávkovanej protinádorovej chemoterapii a/alebo po rádioterapii (ožarovaní). Transplantácia nie je liečba, ale metóda, pomocou ktorej je možné uskutočniť podanie vysokodávkovanej liečby.

Trombocytopénia: Nízky počet krvných doštičiek v krvi. Ich výrazný nedostatok vedie k spontánnemu (samovoľnému) krvácaniu z ďasien, slizníc a do kože.

Tumor: Nádor, poprípade akékoľvek zväčšenie či zdurenia určitého tkaniva alebo časti tela, spôsobené nadmerným delením buniek. Môže byť malígny (zhubný) alebo benígny (nezhubný), napr. zápalového pôvodu, pozri tiež neoplazma.

Tumorový (nádorový) marker: Látka, ktorú je možné pri niektorých nádoroch dokázať v krvi, moči alebo v tkanivách vo vyššom množstve než u zdravých jedincov. Sú produktom nádorových (ale i normálnych) buniek alebo vznikajú ako reakcia iných buniek na nádor.

U

Účinnosť: Schopnosť vyvolať účinok, v oblasti výskumu nádorových ochorení tento termín označuje, či je liečba účinná (efektívna).

Udržovacia liečba: Lieky podávané k predĺženiu remisie (bezpríznakové obdobie) alebo k oddialeniu relapsu (znovuobjavenie ochorenia).

V

Vakcína: Preparát, očkovacia látka (oslabený, event. mŕtvy choroboplodný zárodok alebo žijúci virulentný (nákazlivý), ale oslabený organizmus). Po podaní človeku vyvoláva tvorbu protilátok a ďalšie zmeny v imunitnom systéme, ktoré potom chránia pred infekciou alebo aj nádorovým ochorením.

Vedľajšie účinky: Potiaže, ktoré sa objavujú počas užívania liekov. Bežné nežiadúce účinky protinádorovej liečby sú: únava, nevoľnosť, zvracanie, znížený počet krviniek, padanie vlasov a mukozitída (zápal sliznice) v ústach.

Vírus: Drobná častica živej hmoty, ktorá je schopná infikovať bunky a zmeniť ich funkciu. Vírusové ochorenie vyvoláva určité príznaky. Ochorenie a príznaky spôsobené vírusmi závisia od druhu vírusu a typu buniek (tkaniva), ktoré sú vírusom napadnuté (infikované).